Moje stretnutie s dulou začalo ešte v tehotenstve. Bol to taký príjemný čajík, kde som mala pocit, že sa poznáme no prinajmenšom 100 rokov. Pamätám si, ako som manželovi potom povedala, že: hurá, s touto budem rodiť.

Pôrod, hoc som bola druhorodička, ma zaskočil. Svojou rýchlosťou. Len čo som sa zobudila na slabú bolesť, zrazu bola silná a to už manžel volal.

Prišla hneď, ale ani sa nevyzula a už sme šli do pôrodnice.  Ale navždy si budem pamätať, ako mi povedala : nebojuj, púšťaj.

Ja som si vtedy uvedomila, že fakt akoby zadržiavam a prestala som to robiť. Celkovo po jej príchode som sa cítila tak fajn, že už je dobre, môžem porodiť.

Cesta do pôrodnice bola no povedzme veselá. Vybavila moju batožinu, úhradu taxikárovi, izbu, dokonca mi vybalila nejaké veci, bola so mnou, kým neprišiel manžel, ktorý musel ostať doma so synom. Proste super.

Neľutujem a nikdy nebudem.

A navyše sme sa stali priateľkami. Máme množstvo spoločného, dodnes si píšeme a ak sa dá, tak stretneme sa.
Ďakujem jej z celého srdca.

druhorodička Silvia