Informácie, ktoré sa ku mne dostali od kamarátok, z internetu a od rodiny, boli rôzne, niekedy až protichodné. To neprispievalo k môjmu kľudu. Manžel sa na bábätko tešil a takto by sa dala pár slovami zhrnúť jeho príprava na pôrod :o). Cítila som, že v tej kritickej situácii chcem mať pri sebe niekoho, kto mi ľudsky sedí a zároveň má skúsenosť s pôrodmi.
A teda, asi v 26. týždni, som zavolala dule, ktorú som si vybrala na stránke www.duly.sk. Po 15 minútach na káve mi bolo jasné, že som trafila do čierneho a ďalej nehľadám. Pôrodu predchádzali dve stretnutia u nás doma.
Bolo dobre, že boli dve, lebo až na druhom stretnutí som sa dokázala otvoriť a hovoriť o svojich obavách. Stretnutia mi dali veľa praktických informácií a vytvorili medzi nami dôveru, ktorú si sprevádzanie pri pôrode vyžaduje. Dokonca až takú, že keď sa pôrod znedazdajky rozbehol 2,5 týždňa pred termínom, tak dula bola prvá osoba, ktorej som volala.
Noc som strávila na prípravovni
Veci sa vyvinuli tak, že som ju strávila sama. Bola to ťažká noc, ale v žiadnom prípade nie zlá. Robila som úkony, o ktorých mi dula hovorila, že pomáhajú zmierniť kontrakcie a bábätku pomáhajú správne zostúpiť. Ráno čakalo všetkých vrátane mňa veľké prekvapenie. Bola som pripravená do hodiny porodiť. Nasledovali rýchle telefonáty. Príchodom duly mi odpadol obrovský kameň zo srdca. Pupočník bol krátky, takže som musela poriadne tlačiť. V kritickom momente to boli práve jej slová, ktoré mi dodali odvahu poriadne zabrať.
Človek sa tak veľmi sústredí na pôrod, že si neuvedomí, že ním sa všetko len začína.
Myslela som, že kojenie bude hračka, že to pôjde automaticky. Nešlo. Dovolím si povedať, že nebyť duly, tak dnes pravdepodobne nekojím. Bolo by to pre mňa obrovské sklamanie. Prišla k nám prvý deň nášho príchodu z nemocnice a naučila nás alternatívnu metódu cievkovania. Deň za dňom sme sa prepracovali k prsníku a po prvom mesiaci synček pribral úctyhodných 1,5 kg z materského mlieka. :o)
Prvorodička z Bratislavy