Rozhodnutie rodiť s dulou prišlo nečakane zo strany manžela, keď hľadal informácie o dule (ovocie, ktoré je symbolom lásky a plodnosti). Prvý pôrod totiž nedopadol práve podľa mojich predstáv aj napriek zazmluvnenému lekárovi a vopred dohodnutým bodom. O dulách som vedela už predtým, ale pri druhom tehotenstve vo víre povinností mi táto možnosť voľajako neprišla. Vedela som len, že druhý pôrod chcem prežiť inak a najmä som ho chcela zvládnuť prirodzene.
Prišiel deň „D“. Teda noc, pretože krátko po polnoci mi praskla plodová voda, a tak som volala dule, že už to začalo. Prišla za mnou do nemocnice už priamo na pôrodnú sálu. Pýtala sa, ako mi je, ako to zvládam a začala hneď so mnou predychávať kontrakcie, menili sme polohy, aby mi čo najviac vyhovovali. Dávala mi spolu s manželom podporu, a keď sa bolesť stupňovala, začala mi masírovať a uvoľňovať konkrétne body na tele. Veľmi mi tým pomáhala, oveľa lepšie sa mi darilo zvládať bolesť. A keď predsa len prišla moja slabá chvíľka, či to naozaj zvládnem, hneď ma povzbudzovala, že to zvládam a že mi to ide, a dodala mi silu. A najmä mi poskytovala časové údaje, rozmedzia, že ešte toľko bude trvať „to“, a kedy asi bude koniec, čo mi tiež veľmi pomohlo so silami. Pôrod prebehol úspešne a narodil sa mi prirodzeným spôsobom krásny syn.
Druhý pôrod sa niesol v kľudnej a pokojnej atmosfére a tým, že okrem manžela tam bola aj dula, bola som presvedčená, že to dobre dopadne a mohla som sa tak sústrediť na seba. Vedela som, že ak by niečo nastalo, dula by poradila, aké sú ďalšie možnosti či alternatívy.
Určite k tomu prispela aj významná zmena v systéme nemocnice, ktorá sa pod novým vedením začala viac prikláňať k prirodzeným pôrodom a taktiež začali duly vnímať ako naozajstnú pomoc pre rodičky, ale aj pre pôrodnícky personál, a nie ako konkurenciu, ale ako spolupracovníkov. Veď predsa, čo je krajšie ako byť pri narodení nového života - bábätka.
Preto prajem všetkým dulám, aby mali čoraz viac otvorené dvere na pôrodných sálach a mohli tak mamičkám pomáhať prežívať tieto jedinečné nezabudnuteľné chvíle. Ďakujem.
Do roka a do dňa, Katka a Marko z Bratislavy