Rozhodnutie rodiť s dulou prišlo nečakane zo strany manžela, keď hľadal informácie o dule (ovocie, ktoré je symbolom lásky a plodnosti). Prvý pôrod totiž nedopadol práve podľa mojich predstáv aj napriek zazmluvnenému lekárovi a vopred dohodnutým bodom. O dulách som vedela už predtým, ale pri druhom tehotenstve vo víre povinností mi táto možnosť voľajako neprišla. Vedela som len, že druhý pôrod chcem prežiť inak a najmä som ho chcela zvládnuť prirodzene.

A tak som sa pustila do hľadania informácii. Pomohla mi najmä stránka duly.sk, kde som si aj našla svoju dulu. Začali sme si písať, kde som jej opísala moju skúsenosť z predchádzajúceho pôrodu, a prečo som sa rozhodla rodiť s dulou. Po e-mailoch prišiel čas aj na osobné stretnutie, kde sme spoločne aj s manželom preberali rôzne možnosti, varianty pôrodu. Rozoberali sme aj prvý pôrod, ktorý skončil cisárskym rezom, i keď som bola presvedčená, že keby bola lepšia komunikácia s personálom a nevládol tam vtedy taký zhon, skončilo by to lepšie. Dulu zaujímalo, či som sa s touto skutočnosťou vysporiadala, keďže som išla rodiť do tej istej nemocnice. Stretnutie bolo príjemné, dula nám všetko povysvetľovala, vypočula si moje požiadavky a očakávania, ale aj obavy, ktoré mi veľmi pekne a vecne objasnila, a už vtedy nám bolo jasné, že to bolo dobré rozhodnutie a ja som odchádzala s pocitom, že tentokrát to bude iné, lepšie. Pri ďalšom stretnutí nám dala veľmi užitočne a jasne spracovaný manuál, ktorý mne aj manželovi veľmi pomohol. Teoreticky sme boli pripravení.

Prišiel deň „D“. Teda noc, pretože krátko po polnoci mi praskla plodová voda, a tak som volala dule, že už to začalo. Prišla za mnou do nemocnice už priamo na pôrodnú sálu.  Pýtala sa, ako mi je, ako to zvládam a začala hneď so mnou predychávať kontrakcie, menili sme polohy, aby mi čo najviac vyhovovali. Dávala mi spolu s manželom podporu, a keď sa bolesť stupňovala, začala mi masírovať a uvoľňovať konkrétne body na tele. Veľmi mi tým pomáhala, oveľa lepšie sa mi darilo zvládať bolesť.  A keď predsa len prišla moja slabá chvíľka, či to naozaj zvládnem, hneď ma povzbudzovala, že to zvládam a že mi to ide, a dodala mi silu. A najmä mi poskytovala časové údaje, rozmedzia, že ešte toľko bude trvať „to“, a kedy asi bude koniec, čo mi tiež veľmi pomohlo so silami. Pôrod prebehol úspešne a narodil sa mi prirodzeným spôsobom krásny syn.

Druhý pôrod sa niesol v kľudnej a pokojnej atmosfére a tým, že okrem manžela tam bola aj dula, bola som presvedčená, že to dobre dopadne a mohla som sa tak sústrediť na seba. Vedela som, že ak by niečo nastalo, dula by poradila, aké sú ďalšie možnosti či alternatívy.

Určite k tomu prispela aj významná zmena v systéme nemocnice, ktorá sa pod novým vedením začala viac prikláňať k prirodzeným pôrodom a taktiež začali duly vnímať ako naozajstnú pomoc pre rodičky, ale aj pre pôrodnícky personál, a nie ako konkurenciu, ale ako spolupracovníkov. Veď predsa, čo je krajšie ako byť pri narodení nového života – bábätka.

Preto prajem všetkým dulám, aby mali čoraz viac otvorené dvere na pôrodných sálach a mohli tak mamičkám pomáhať prežívať tieto jedinečné nezabudnuteľné chvíle. Ďakujem.

Do roka a do dňa, Katka a Marko z Bratislavy