Moje stretnutie s dulou prebehlo oveľa skôr ako som otehotnela. Jedna dula je totiž moja kamarátka, takže sme spolu preberali babské témy ešte v predstihu.

Ona ma naučila, ako spoznám, že mám plodné dni, takže plánovanie dňa D nebol problém. Ona bola prvý človek, ktorý vedel, že som v tom .Neverila som, že nám to vyšlo na prvýkrát 🙂

Bolo mi jasné, že pri pôrode so mnou bude ona. Pôrod a príprava naň sa stala témou číslo 1. Nikdy predtým som sa o tieto veci nijako nezaujímala, takže som teraz chcela vedieť všetko. Moja dula mala so mnou trpezlivosť, vysvetľovala, ukazovala, proste zoznámila ma s ním, pomohla mi aj so spísaním pôrodného plánu.

Myslela som si, že všetko viem, teóriu som mala zmáknutú, verila som, že pôrod pôjde hladko. Moja dula k nám prišla a predýchavali sme spolu, manžel meral čas medzi kontrakciami, ona ma masírovala, hladkala, pomáhala mi nájsť najlepšiu polohu na dýchanie.

Keď sme sa spolu vybrali do pôrodnice, kontrakcie boli časté a pravidelné, nebolo na čo čakať. Moja dula ma stále upokojovala, teoreticky som síce vedela, do čoho idem, ale prax je predsa len o inom 🙂

Celý čas mi dodávala odvahu, vravela mi, že to zvládnem, mám myslieť na bábo a tešiť sa naň. Vstupnú prehliadku som musela absolvovať sama, cítila som sa tam taká stratená, bolel ma celý človek.

Na jej radu som bola dlho v sprche, teplá voda mi pomáhala, ale stále som bola sama. Až keď lekári usúdili, že môžeme ísť na to, prišla na sál aj moja dula. Celý čas ma držala za ruku.

Pôrod nešiel dobre, môj malý synček sa nevedel vytlačiť von, neotváral sa mi krčok. Personál bol veľmi nepríjemný, jeden lekár mi dokonca vynadal kvôli pôrodnému plánu. Jediný človek, na ktorého som sa mohla spoľahnúť a ktorý tam bol len pre mňa, bola ona. Keďže všetko nešlo úplne hladko, začala som sa aj báť, už som nevládala tlačiť, nevedela som dýchať, prosila som, nech mi ho už vyberú akýmkoľvek spôsobom, chcela som cisársky rez, už som fakt nevládala.

Moja dula mi ale dodávala silu, stále ma upokojovala a dodnes hovorím, že bez nej by som neporodila. Bábo mi nakoniec museli pomôcť vytlačiť, pôrodná asistentka mi „poskákala“ po bruchu, pôrod vôbec neprebehol podľa mojich predstáv, ale nakoniec bol Miško vonku. Dula mi ešte radila aj s dojčením, ukázala mi čo a ako a Miško sa úspešne kŕmil mliečkom viac ako 2 roky, až kým som druhýkrát neotehotnela.

S dulou som bola stále v kontakte, takže keď som čakala druhého syna, hneď o tom vedela. Druhý pôrod začal o tretej ráno, kontrakcie silneli, vedela som, že to je už ono. Dulu som zobudila o pol šiestej, poradila mi horúcu vaňu, či to ešte predsa len nie sú poslíčkovia, do termínu som totiž mala ešte 16 dní. Vaňa nepomohla, takže k nám zase prišla, chcela som ostať doma čo najdlhšie.

Nakoniec už boli kontrakcie každé 2-3 minúty, tak sme teda šli do pôrodnice. Bola som otvorená na 8 cm, doktorka mi povedala, že do hodiny bude bábo na svete, tak sme sa tešili, ako to ide hladko.

V tomto prípade bola už dula stále so mnou, podľa jej skúseností s pôrodmi som si totiž vybrala inú pôrodnicu, kde mi to umožnili, takže som bola pokojnejšia. Lenže pôrod prebiehal ako cez kopirák, Maťkovi sa nedarilo dostať von, takže zase došlo aj na skákanie po bruchu, hrozil už aj cisársky, ale to mi nikto nepovedal.

Moja dula ma stále povzbudzovala, masírovala mi chrbát, to mi veľmi pomáhalo. Bola so mnou aj v sprche, stále ma upokojovala. Tento pôrod si pamätám celý, bol oveľa kratší, ale najviac mi utkvelo v pamäti ako som sa o ňu opierala, pritisla som sa jej na prsia, vtedy bola ako moja mama, ktorá mi so všetkým pomôže. S ňou som nakoniec zvládla aj druhý pôrod a vďačím je za to, že mám dvoch krásnych chlapcov.

Martina, prvo- a druhorodička , Bratislava