A tým, že mala odpoveď na každú moju otázku. Bola perfektná psychická podpora. Škoda, že som ju objavila neskoro, tuším na konci 7. mesiaca. Ale aj tak bolo fajn, že mi ako prvorodičke podrobne vysvetlila všetko okolo pôrodu s nadhľadom a bez zbytočných emócií či preháňania.

Dokonca poznala podmienky v nemocnici, kde som rodila, takže mi popísala, ako to tam prebieha a aký majú prístup. Poradila mi aj ohľadom stravovania či alternatívnych metód ako privolať pôrod. Pri pôrode sedel manžel v čakárni a čakal, či ho zavolám. Všetko sa ale nakoniec zomlelo tak, že mi tam vôbec nechýbal, keďže bola so mnou dula.

Jej prítomnosť hodnotil iba pozitívne, myslím, že bol rád, že som v rámci možností kľudná a v pohode. Jedna sestrička si neodpustila poznámku : „dulu ste si síce zaplatili, ale tlačiť vás nenaučila…“ A manžela sa iná pýtala, koľko sme zaplatili za to, že tam dula je.

Inak myslím, že mali so mnou menej práce, nakoľko som na sále bola väčšinu času iba s ňou. V šestonedelí som sa ju naotravovala otázkami ohľadom všetkého možného. Dokonca nás prišla skontrolovať domov, ako sa nám darí.

Určite by som si pozvala dulu k pôrodu znova. A tú návštevu po pôrode by som lepšie využila a pripravila si otázky. Potom by som ju nemusela otravovať cez telefón.

                                                                                                                  Ľubka, prvorodička