Predchádzajúci pôrod skončil pre nepostupujúci pôrod sekciou :(. Keď mala dcérka rok, rozhodli sme sa pre druhé bábätko, ale s myšlienkou, že by som preferovala radšej prirodzený pôrod, keďže je lepší ako pre bábätko, tak i pre mňa.
Celé moje tehotenstvo bolo krásne a bezproblémové, užívala som si to. Čítala som si veľa o prirodzených pôrodoch a postupne som sa pripravovala na ten svoj. Moje tehotenstvo sa blížilo ku koncu, keď manžel zazrel na internete články o dulách – aká je to veľká opora pri pôrode a aké sú výhody a hlavne, že vďaka nim sa znížil počet sekcií na minimum, čo je úžasné.
Vzala som to ako super nápad mať niekoho, kto ma bude sprevádzať, informovať a pomáhať mi pri tom :). Manžel prezrel kontakty dúl a jedna certifikovaná dula z nich mu brnkla do oka… tak ju manžel kontaktoval a dohodli sme si termín stretnutia. Dula bola príjemná, milá, veľmi mi poradila a povedala mi, čo robiť, keď to príde :).
Veľmi som premýšľala o prirodzenom pôrode, mala som strach , keďže som mala sekciu, veľa sme sa o tom bavili a postupne zo mňa strach opadal, povedala som si, nič sa nestane a ja porodím bez problémov. Mala som veľký strach, že sa dcérka nevypýta a bude nutná sekcia, keďže ma tým už strašili lekári :(.
Bála som sa, že môj sen porodiť prirodzene sa rozplynie. V noci mi odtiekla plodová voda, kontaktovala som dulu, nasmerovala ma, čo mám robiť, a tak sme vyrazili do pôrodnice :). S dulou sme sa stretli už v čakárni v nemocnici, ohlásili sme sa , manžela nechali čakať na chodbe zatiaľ a dula išla ako doprovod so mnou na vyšetrenia, bola skvelá, všetko mi vysvetľovala postupne a ukazovala :).
Postupne začínali bolestivejšie kontrakcie, dula ma pomasírovala, podala mi čajík, pomohla mi do sprchy, ponúkla mi maškrtku:), bola mi veľkou oporou. Kontrakcie boli už veľmi silné, prišla taká milá pôrodná asistentka, a tak sme sa pobrali na pôrodný stôl a začínali sme s tlačením, pomáhala mi a dávala mi pozor na dieťatko, ležanie na tom stole bolo nepríjemné, pripadala som si ako v mechu, i keď som si ľahla vyššie. Začali sme s tlačením a dula mi radila čo a ako, manžel mi držal ruku a bol mi oporou. Nešlo mi to dobre, stále to išlo pomaly a vyžadovalo to veľa síl.
Vtedy som si uvedomila, že robím chybu, nemala som tak rodiť, tá poloha bola neprirodzená a bolo to, ako keď tlačíte slona do kopca. Bolo to hrozné, dieťa nie a nie vytlačiť. Dula mi celý čas počas najbolestivejších kontrakcií masírovala bruško, bola úžasná. Bolesti neboli také silné, dali sa tak ľahšie zvládnuť 🙁
Prišiel pôrodník, čakal a naraz sa moja Nelinka ukázala, priložili mi ju, bol to najkrajší okamih môjho života, prišlo mi to, ako keby som bola prvorodička:).
Dula mi hovorila, čo a ako, nechala malú trošku rozhýbať a potom sme začali s prikladaním, neúspešne, lebo Nelinke sa ešte nechcelo:). Celý pobyt v nemocnici sa mi páčil, dokonca som bola prekvapená prístupom sestričiek k dojčeniu, veľmi mi poradili a pomohli :).
S dulou som sa radila aj v šestonedelí, bola ochotná a nevadilo jej, keď som jej pri menších problémoch zavolala:):) Plánujeme zatiaľ do budúcna ešte chlapčeka, keď budú baby väčšie, a dula bude u nás opäť vítaná:)
Michaela, druhorodička