Dávnejšie som pozerala reláciu o pôrodoch doma. Veľmi ma to nadchlo, a tiež som začala uvažovať o pôrode doma. Keď som to povedala môjmu manželovi, hneď mi ten nápad zrušil. Chcela som mať čo najprirodzenejší pôrod, tak som hľadala možnosti. V našom meste je pôrodnica, v ktorej je vysoký počet pôrodov končiacich sekciou a tej som sa chcela vyhnúť. Od spolužiačok a kamarátok som tiež počúvala rôzne negatívne zážitky z tejto pôrodnice. Začala som čítať články o skúsenostiach s pôrodnicami na Slovensku, porovnania, hodnotenia… Na základe informácií som chcela ísť do neďalekej pôrodnice vzdialenej asi 30 km od môjho bydliska.

 Rozhodnutie rodiť s dulou

Neskôr som sa od bývalej spolužiačky dozvedela o dulách pri pôrode. Spomenula mi, ako išla rodiť do jednej z najlepších pôrodníc, ale ju nemal kto povzbudiť a upokojiť a dostala sa do stresu a to vystresovalo aj jej dieťa a nakoniec to skončilo sekciou. Povedala mi, že keby mala dulu, ktorá by ju psychicky podržala, tak sa to nemuselo stať a mohla rodiť prirodzene. Vtedy som sa rozhodla, že dulu pri pôrode definitívne chcem mať. Na stránke duly.sk som si našla dulu z nášho kraja, keďže som chcela, aby stihla na pôrod prísť. Stretli sme sa u nás trikrát na predpôrodnej príprave. Aj môj manžel bol na týchto stretnutiach a bola som tomu rada, lebo viac chápal, prečo chcem prirodzený pôrod, prečo chcem rodiť v inej pôrodnici, atď… Nakoniec na odporúčanie duly sme si vybrali pôrodnicu, tentoraz ale 140 km od nášho bydliska, kde sa podľa možností najviac snažia o prirodzený priebeh pôrodu a moje pôrodné želania, ktoré som mala, plnia automaticky pri každom pôrode, a nie je potrebné o ne zvlášť bojovať ako inde. Moja dula mi radila aj cez maily, vždy keď som niečo potrebovala. Hneď na začiatku som využila jej radu brať v prípade chudokrvnosti také tabletky so železom, ktoré majú vyššiu vstrebateľnosť a nepocítila som žiadne negatívne účinky. Pri ďalšej kontrole som mala výsledky na železo v poriadku.

 Prvá cesta do pôrodnice

Obávali sme sa ako stihneme do pôrodnice prísť, a či neporodíme v aute na diaľnici. Mali sme však planý poplach a vyštartovali sme v noci. Cestou sme vyzdvihli našu dulu, ktorá nám poradila ísť najprv na ubytovňu a čakať na častejšie kontrakcie, aby sme sa vyhli stresu z predčasnej hospitalizácie. Napokon to na pôrod nevyzeralo ani na druhý deň, tak sme pre istotu išli na pohotovosť, kde nám povedali, že ešte máme čas. Rozlúčili sme sa s dulou, ktorá s nami ochotne strávila dva dni a to počas Veľkonočných sviatkov. My s manželom sme už ostali na ubytovni, keďže som nechcela takú diaľku ešte raz prejsť s častejšími kontrakciami a nech sme pokojní, že určite stihneme prísť do nemocnice, od ktorej sme boli ubytovaní 10 minút chôdzou.

Pôrod

Štyri dni po príchode mi odtiekla plodová voda a začali časté bolesti v krížoch. Ráno o 03:00 sme volali našej dule a spolu sme vyhodnotili, že je čas ísť do nemocnice. Ona sadla do auta a po dvoch dňoch sa vrátila za nami. Lekárka povedala, že to kľudne môže ešte viac hodín trvať, preto môjho manžela aj s dulou poslali domov, a mňa dali na izbu čakateliek. O pár minút prišla sestrička, že jedna osoba môže prísť za mnou, kým na izbu nepríde ďalšia rodička. Veľmi som sa potešila, lebo dĺžku pobytu na izbe čakateliek sa nedalo odhadnúť a za ten čas mi bola dula veľkou oporou, jednak ako neskúsenej prvorodičke, ale tiež po psychickej stránke, lebo ma tam nenechali samu. Tým sme riziko stresu úplne odstránili, lebo som sa kedykoľvek mohla ubezpečiť, že všetky predtým nepoznané pocity sú z hľadiska postupujúceho pôrodu v najlepšom poriadku. Radila mi ísť do teplej sprchy na fitloptu, kde mi prestala bolesť v krížoch.

Približne za hodinu nás poslali na pôrodnú sálu, kde som mohla byť už s oboma. Skoro celý čas sme tam boli len my traja. Sem tam prišla sestrička, ktorá bola veľmi milá a veselá, a robila dobrú náladu, čo bolo super. Mala som len bolesti v krížoch a keďže ma striedavo masírovali a ja som to predýchavala, tak sa to dalo krásne zvládať. Opäť ma prehovorila moja dula, nech idem ešte do sprchy. To som si myslela, že tam už nezvládnem prísť, ale ona ma povzbudzovala a pomohla mi. Za 15 minút v teplej sprche sme mohli ísť rodiť. Veľmi mi pomohlo, že tam bola moja dula, lebo som zrazu začala veľmi plytko dýchať a CTG ukazovalo zlé hodnoty, tak mi pripomenula, aby som dýchala, a hneď sa to zlepšilo.

V závere pri tlačení sa to však skomplikovalo, lebo malý išiel ramienkami naraz, a museli mi pomáhať tlačiť aj sestričky a nakoniec ma aj nastrihnúť a podať oxytocín, aby som ho vytlačila.  Keď som sa dozvedela neskôr, že dystokia ramien je jedna z najdramatickejších komplikácií, tak som bola rada, že som nakoniec nerodila doma, a aj lekárka so sestričkami všetko zvládli na výbornú a malý je v poriadku. Napriek mojim želaniam, ktoré kvôli komplikácii nevyšli úplne podľa predstáv, mám na pôrod veľmi pekné spomienky, a k tomu prispela veľkou mierou aj moja dula. Bola skvelá a som rada, že som si ju vybrala.

Vyjadrenie manžela

Naša drahá pani dula (keď už nemôžem menovať 🙂 tiež zvládla svoju úlohu v našom príbehu na výbornú. Okrem vopred dohodnutých stretnutí u nás, bola telefonicky k dispozícii kedykoľvek, keď si manželka potrebovala dačo vyjasniť, poradiť … Pre našu spokojnosť zabudla na to, že sú sviatky a ona má doma svoju rodinu. V tých chvíľach sa na čas stala súčasťou našej novo-vznikajúcej rodiny. Napokon dieťatko ohlásilo svoju veľkú chvíľu veľmi skoro ráno, takže si musela odriecť aj kus spánku a prísť za nami, vzdialenými viac kilometrov. V rozhodujúcich chvíľach potvrdila naše očakávania, z čoho máme radosť. Okrem toho som postrehol aj jej pokoru a múdrosť, ktorou je schopná vás obohatiť aj z iných oblastí. Ďakujeme!