Dulu som mala pri svojom druhom pôrode a vôbec neľutujem. Po mojom prvom pôrode som si povedala, že druhý pôrod musí byť iný. Keďže som bola druhorodička, v rámci tehotenstva a šestonedelia som už nemala toľko otázok. Dá sa povedať, že na to ma už pripravila prvá dcérka, ale pôrod bez duly si už neviem predstaviť.

Bolo pre mňa dôležité, aby tam bol aj manžel

Je krásne, že mohol so mnou prežiť narodenie našich detí, ale on mi nevedel tak pomôcť ako dula. A dosť často sa stáva, že manžela na vzdycháreň ani nepustia, lebo tam sú aj iné rodičky. Ja som podstatnú časť prvého pôrodu prežila na vzdychárni sama bez manžela. Ale pri druhom som našťastie, mala pri sebe dulu-ženu, ktorej prítomnosť nebola taká nežiaduca a pre ostatné rodičky prijateľnejšia.

Pomoc duly pri pôrode bola veľmi veľká ako po fyzickej, tak aj po psychickej stránke:

• najviac oceňujem masáže počas kontrakcií, ktoré zaberali oveľa lepšie ako lieky proti bolesti.
• kontakt s personálom bol oveľa jednoduchší. Každá určite vieme, ako je ťažké pri rodení naháňať personál po chodbe a prednášať im svoje požiadavky.
• mať pri sebe dulu je aj veľmi praktické, pomôže vám s taškami, podá uterák, pomôže obliecť, naleje vodu a mnoho iného.
• dula je žena, ktorá má osobné aj profesionálne skúsenosti. Vie už, do čoho ide a ako má reagovať. Nemusíte jej dlho vysvetľovať. Môj manžel len pozeral a bol viac vyplašený ako ja. A môžem povedať, že viac ma znervózňoval, ako ukľudňoval.
• dula tam bola len pre mňa a prítomnosť známej osoby, ktorej dôverujem, ma viac uvoľnila. Dokonca sme aj zasrandovali. Veď pozitívne myslenie je veľmi dôležité.

Personál sa ku mne správal lepšie ako pri prvom pôrode. Možno zapôsobila prítomnosť cudzej osoby a možno nie, ale viac ma rešpektovali.

Pri spomienke na môj prvý pôrod sa mi dlho tisli slzy do očí

Veľmi som sa naň tešila a veľmi som bola sklamaná. Pri spomienke na môj druhý pôrod sa len usmejem a každému hovorím, aké to bolo krásne.

Chcela by som, aby sa niečo také v nemocniciach bralo ako samozrejmosť a ja som si to nemusela obhajovať pred personálom nemocnice. A možno vymeniť nemocničné prostredie za prostredie, kde je menej hluku, menej svetla, menej ľudí. Kde mamička môže viac preciťovať prítomnosť svojho bábätka. Mohol by sa nájsť nejaký kompromis medzi tým, čo vyžadujú doktori, a tým, čo by bolo príjemné pre mamičky.

Lenka, druhorodička