Keď som otehotnela, mala som vysnívaný scenár o tom, ako si budem užívať tehotenstvo a ako si užijem pôrod spolu s manželom. Cítila som sa byť pripravená. Chodila sa na predpôrodný kurz, čítala si knihy, pozerala videá. Chcela som, aby môj manžel tento vysoko jedinečný a intímny moment zdieľal so mnou. Bol mojou oporou.
Keď môj manžel nebol veľmi nadšený tým, že pôjde so mnou rodiť, bola som takmer dotknutá, nemala som to v pláne:). Viem, že keby som si to želala, manžel by bol prítomný pri pôrode, ale či by bol aj nápomocný? Je na to môj manžel pripravený? A som ja? A aké mám vlastne od toho očakávania? Chcem, aby bol niekto so mnou, pri mne a aby mi pomohol, keby môj plán A nevyšiel. Plán A bol rodiť v pohode, s úsmevom, ako som to videla vo filmoch. O pôrodoch sa veľa nerozpráva v našej spoločnosti, takže som ich mala málinko zidealizované…Dula vyzerala ako vhodná voľba pre alternatívneho pragmatika, ktorým nepochybne som.
Dula bola mojou školiteľkou a tútorkou v predpôrodnom kurze. O „inštitúte“ duly som sa dozvedela počas kurzu. Na úplnom začiatku som si pomyslela – načo dula, veď okolo mňa bude tisíc sestričiek, doktorov. No a viete čo? Neboli… Teda neboli tak, ako som to potrebovala ja. Bola pri mne dula. A bolo to jedno z mojich najlepších životných rozhodnutí. A viete prečo?
Aj keď si myslíte, že ste na pôrod pripravená – ja som nebola. Zaskočilo ma to. Tá bolesť a zrazu prišiel nezvaný hosť. Strach. O seba, O dieťa. O svetový mier…o všetko. Našťastie prišla aj moja dula. Ak hľadáte definíciu duly, ona by mohla mať svoju fotku umiestnenú pod tou definíciou. Empatická, citlivá, múdra, skúsená a hlavne na Vašej strane pripravená hájiť Vaše záujmy, ale aj Vaše zdravie.
Pôrodný plán je ako, keď si naplánujete dobré počasie na dovolenku v exotike bez znalosti poveternostných pomerov v danom ročnom období… Môže to vyjsť, ale aj nemusí.
Mala som dlhý pôrod. Môj pôrodný plán mi po pôrode prišiel dosť komický, ale personál Fakultnej nemocnici v BB ho rešpektoval, konzultoval so mnou rôzne doby pôrodné. Z môjho dlhého pôrodu si pamätám málo. Ale pamätám si pár vecí:
- Zrazu som zabudla dýchať. A pamätám si dulu, jej rozšírené zreničky a ústa dýchajúce so mnou. Vždy, keď som to zabudla.
- Chuť vody z tampónu, ktorou mi potierala suché pery. Nikdy som nebola za tých pár kvapiek vody vďačnejšia.
- Bolestivé spoločné prechádzky, keď ustávali kontrakcie v ľahu.
- Špeciálne pohyby v tvare ležiacej osmičky, ktoré robila mojou panvou, keď mi po 6 hodinách trápenia sa v pôrodnom boxe oznámili, že pôjdem rodiť cisárskym rezom.
- Radosť, keď sa bábätko obrátilo tak, ako malo, a mohla som začať „tlačiť“ – vďaka mojej dule, vďaka nej som nešla na cisársky rez.
- Úľavu v jej očiach, keď uvidela moje malé krásne bábätko. A vtedy uľavilo aj mne.
Mať dulu pri pôrode znamenalo pre mňa istotu, dôveru, profesionalitu a v mojom prípade i záchranu a zachovanie prirodzeného chodu pôrodu, zdravia dieťaťa a svojho zdravia.
Ďakujem – z celého srdca a nikdy nezabudnem na to, že dula vo veľkej miere prispela k tomu, aby som nerodila cisárskym rezom, a v rámci môjho „neplánovane“ ťažšieho pôrodu sme všetko zvládli v pohode a s tým najšťastnejším koncom, aký si novopečená matka vie predstaviť:)
S úctou,
Monika Štesková