Môj pôrod trval dlho, bol náročný a nepostupoval. Napriek tomu mám naň len dobré spomienky, bol to krásny a šťastný príchod nášho syna a s manželom sme s radosťou vstúpili do ďalšej etapy nášho života. Vďaka dule.

Nezávisle od seba mi tú istú dulu odporúčali dve kamarátky každá z úplne iného prostredia. Už predtým som zvažovala dulu. Obávala som sa však  ezotericky zameranej eko­-bio-­raw ženy, ktorá bude používať vonné tyčinky, olejčeky a orientálnu hudbu.

Ale snažím sa nemať predsudky

Okrem toho, už pred tehotenstvom som sa zaujímala o skúsenosti kamarátok ­ počas tehotenstva, z pôrodu aj po pôrode, zžívanie sa s bábätkom, dojčenie a podobne. Skúsenosti boli rôzne ­ od relatívne príjemných až po vyslovene hororové. A my sme s manželom veľmi túžili po tom, aby bol príchod nášho syna pre nás peknou spomienkou.

S dulou sme sa dohodli na stretnutí v kaviarni ­ porozprávame sa a uvidíme, čo ďalej.  Od prvého momentu pôsobila milo, príjemne, vyrovnane a takým tým… najviac by som to nazvala terapeuticko-­facilitátorským prístupom. ­ Ku všetkému, čo sme riešili pristupovala podporujúcim spôsobom ­ zvládneš to, máš na to, dokážeš to, budeš sa vedieť rozhodnúť.

Do ničoho ma netlačila, nepresviedčala, práve naopak, podala mi odborné informácie a dodávala mi silu a odvahu rozhodnúť sa racionálne a zároveň podľa seba, svojich potrieb.

Spolu s manželom sme s ňou absolvovali aj predpôrodnú prípravu ­ doma, v pokoji a v súkromí ­ manžel sa mohol spýtať na všetko, čo ho zaujímalo. Tým, že sme tam boli len my dvaja a príprava bola „pre nás šitá na mieru“, manžel začal vnímať svoju úlohu pri pôrode intenzívnejšie a zároveň sa viac uvoľnil, pretože dula mu vysvetlila, že on nemá byť odborná pomoc, ktorá bude niečo aktívne „zachraňovať a riešiť“, ale psychická podpora, manžel a otec, ktorý je tam so svojimi milovanými.

Zvažovali sme, ako chceme, aby prebiehal pôrod a koho tam chcem. Uvedomila som si, že manžela tam veľmi túžim mať, ale zároveň som si uvedomovala, že ako prvorodičke môže pôrod trvať dlho, môže sa stať, že to manžel nebude zvládať a podobne. Nakoniec sme sa teda rozhodli, že tam dulu chceme mať ­ že sa budú s manželom striedať ­ manžel na tom „ľahšom“ začiatku, dula na to najťažšie a na záver už znovu manžel.

Štyri dni po oficiálnom termíne sa to začalo… najprv nepravidelné a slabé kontrakcie od polnoci do rána a potom zrazu pravidelné, časté a dlhé kontrakcie ­ tak sme rýchlo vyrazili do KOCHa. Otvorená som bola na 3 cm, prijali nás a my sme teda začali „pracovať“.

Ja predýchavať kontrakcie, manžel starať sa o všetko ostatné. Do poobedia kontrakcie výrazne zosilneli, ale pôrod nepostupoval… začala som upadať na duchu.  Manžel napísal dule, že ju budeme potrebovať a ona  prišla ­ pokojná, vyrovnaná, s úsmevom. Ja ­ zničená, spotená, ubolená, s krivým úškľabkom a pocitom absolútnej trosky a dula mi hovorí „zvládneš to“, „máš na to“. Bola som veľmi rada, že prišla, aj  manžel už potreboval oddych a najesť sa.

Celé poobedie mi masírovala chrbát, kríže, každú kontrakciu mi vravela dýchaj, uvoľni sa… keď mi išli slzy do očí, držala ma za ruku a povzbudzovala. Bála som sa, že to nepôjde, chcelo sa mi plakať od únavy, ale bola tam ona ­ pokojná a racionálna ­ niekde v tej ubolenej hlave som si spomenula, ako sme sa ešte doma smiali, že:

žena má všetko, čo potrebuje, aby to zvládla

Jej prítomnosť ma upokojovala a zároveň som jej neskutočne vďačná, že trpezlivo zvládala moju bezradnosť a zúfalstvo. Postupne som sa prepracovala od injekcie na uvoľnenie (ktorá nezabrala), cez vypustenie plodovej vody (ktoré nezabralo ­ kontrakcie sa zintenzívnili, ale pôrod nepostupoval) až k epidurálke. Bola som totálne vyčerpaná a vystrašená, že na záver nezvládnem bábätko vytlačiť a po celom tom náročnom dni budem musieť ísť ešte na cisársky rez.

Manžel mi bol veľkou oporou, hladkal ma a staral sa o mňa tak úžasne, že má odpustené všetky nevynesené smeti a fúzy v umývadle do konca života, ale dula bola pre mňa majákom v búrke.

Manžel bol emocionálna podpora a dula tá racionálna ­ vedela, čo sa so mnou deje a vedela mi to povedať tak, že som jej verila aj v tom momente, keď som si myslela, že toto nikdy nemôžem zvládnuť.

Držala ma pri zmysloch

Keď epidurálka prestávala účinkovať, začala som znovu prepadať panike, ale prišla lekárka a s úsmevom skonštatovala, že som na 9 cm a o chvíľu rodíme ­ nechcelo sa mi to veriť. Na pôrod som chcela byť s manželom, aj keď ­ keby som si mohla vybrať, tak by som chcela, aby tam boli obaja ­ dula aj manžel.

Moje srdce a môj rozum počas celého dňa

Pôrod bol rýchly a synček sa narodil s krásnym Apgar skóre 10/10. ­ Som presvedčená, že aj vďaka tomu, že v tých najťažších chvíľach (keď som nevládala ani oči otvoriť) mi dula prízvukovala hlboké dýchanie a podporovala ma, keď som nedokázala veriť, že to zvládnem. Po pôrode ma prišla ešte pozrieť domov, ako sa nám darí s dojčením, poradila mi, ako synovi napraviť prisatie, porozprávali sme sa a zasmiali.

Vždy, keď si spomeniem na pôrod, rozleje sa v mojom vnútri pokoj a radosť, pocity, ktoré naša dula  dokázala jemne, ale s istotou vyvolať vo mne aj vo chvíľach, keď všetko vo mne kričalo vyčerpaním „ja chcem ísť domov“. A myslím, že aj manžel mal vďaka nej oveľa menej stresu z toho, ako strašne som vyzerala. Je možné, že by som pôrod zvládla aj bez duly, no zrejme by som na ten zážitok až tak rada nespomínala…

Ruženka