Pre pôrod s dulou som sa rozhodla približne okolo 6. mesiaca tehotenstva. Tehotenstvo (moje prvé) som mala bezproblémové, ale začala som mať pocit aj obavy, že vôbec netuším, čo sa bude diať pred a počas pôrodu, a každý deň som mala v hlave viac a viac otázok…

jediné, čo som vedela, že chcem mať na pôrod len tie najkrajšie spomienky

Spomenula som si však na manželovu sesternicu, ktorá rodila pred pár rokmi v Nemecku s dulou, čo bol pre mňa vtedy neznámy pojem. Prítomnosť duly počas tehotenstva a pôrodu opisovala veľmi pozitívne. Hovorila o tom, ako jej dula bola nápomocná pred a počas pôrodu a ako pôrod aj vďaka dule prežila veľmi pohodovo.

Ďalej som si tiež spomenula na kamarátku, ktorá rodila  na Slovensku  tiež s dulou a opisovala svoju skúsenosť rovnako. A tak som začala hľadať na nete, ako je to s dulami u nás. Oslovila som dulu v zozname podľa sympatií. Dula mi navrhla osobné stretnutie pri káve.

Stretnutie začalo tým, že som dule povedala svoje predstavy o pôrode a dula mi vysvetlila, aká je jej úloha, s čím mi vie pomôcť, a trpezlivo odpovedala na moje otázky. Zo stretnutia som mala veľmi príjemný pocit, doslova až takú úľavu na duši… zrazu som mala pocit, že je všetko jasnejšie a jednoduchšie, pretože už počas tohto prvého krátkeho a nezáväzného stretnutia som sa dozvedela veľa informácií, ktoré som potrebovala, veľa cenných skúseností z pôrodníc a celkovo mi dula „sadla“ ako osoba.

Doma som sa o tom porozprávala s manželom a rozhodla som sa, že s dulou absolvujeme predpôrodnú prípravu a že by som chcela, aby bola aj pri pôrode. Jedna z vecí, o ktorej som sa tiež potrebovala rozhodnúť bola prítomnosť manžela pri pôrode. Manžel rozhodnutie chápavo nechal na mňa. Zakrátko sme absolvovali u nás doma predpôrodnú prípravu.

Manželovi bola dula tiež veľmi sympatická a bol rád, že mám niekoho, na koho sa môžem obrátiť s otázkami a kto mi pomôže počas pôrodu. Na dulu som sa obrátila pred pôrodom ešte v rôznych otázkach (bolesť krížov a iné veci, ktoré ma pred pôrodom trápili). Vždy ochotne a rýchlo odpovedala, i keď to bolo v čase Vianoc. Okrem iného mi dula pomohla aj pri výbere pôrodnice a pôrodníka. Nijak na mňa pri tom nenaliehala, len hovorila svoje skúsenosti a ja som si podľa toho vybrala. Takže návštevy pôrodníka v poslednom mesiaci boli pre mňa úplne pohodové, pôrodník bol úžasný profesionál a človek a hlavne sám bol zástancom pokiaľ možno prirodzeného pôrodu.

Pôrod sa u mňa začal odtokom plodovej vody v spánku nadránom, pričom som si vôbec nebola istá, či to je plodová voda. Zavolala som svojej dule a tá ma podľa opisu ubezpečila, že to plodová voda je.  Ďalší telefonát bol môjmu pôrodníkovi, ktorý mi dal ďalšie inštrukcie. Po prvých vyšetreniach v pôrodnici som išla na izbu aj s manželom.

Kontrakcie zďaleka neprichádzali

Dula mi počas dňa telefonicky radila ako pôrod rozbehnúť „prírodnou“ cestou. Avšak podvečer, po celom dni trpezlivého čakania pôrodníka aj personálu som sa rozhodla pre vyvolanie. Kontrakcie začali nabiehať, ale to už pri mne bola moja dula. I keď som sa nejak podvedome snažila všetko zvládať hlavne sama v sebe, dula mi bola počas toho veľkou oporou. Držala ma za ruku, upokojovala ma slovne aj fyzicky. Navigovala ma pri rozdýchavaní kontrakcií.

Kontrakcie zosilneli a spolu s dulou som sa presunula na pôrodnú sálu. I keď som miestami nevnímala nič, len svoj dych, podvedome som bola rada, že tam bola. Pôrod našťastie netrval dlho a keď bol náš maličký na svete, naša dula sa v tichosti vzdialila a prišiel ku nám manžel.

Boli to tie najkrajšie chvíle

Počas prvých dní v nemocnici som moju dulu kontaktovala aj ohľadom dojčenia, bola som jej veľmi vďačná za rady, za ochotu, za všetko. Keď sme už boli doma, prišla nás navštíviť a bol to pre mňa veľmi pekný pocit… lebo i keď sme sa predtým nepoznali dlho, po takom silnom pozitívnom zážitku mi moja dula ostala veľmi blízka. Ostali sme v kontakte a ja dúfam, že bude môcť byť aj pri mojich ďalších pôrodoch. Prípravu a pôrod s dulou odporúčam všetkým budúcim maminám, obzvlášť prvorodičkám.

Prvorodička z Bratislavy