Nad dulou som uvažovala po prvom pôrode, kedy som bola rozčarovaná a sklamaná z prístupu personálu v pôrodnici a zo zbytočných a bolesť zvyšujúcich úkonov, ktoré viedli len k urýchľovaniu, nie však k prirodzenejšiemu, či príjemnejšiemu pôrodu.

Pri druhom dieťatku som si už čo to naštudovala a keďže som zatiaľ nenašla dosť odvahy rodiť doma, vedela som aspoň, že druhý pôrod by som chcela čo najprirodzenejší, bez zbytočných zásahov a v priateľskom ovzduší.

Váhala som, nevedela som si predstaviť mať pri pôrode „cudziu osobu“

Dulu mi ale odporučila kamarátka, a tak som sa jej ozvala. Na moje prekvapenie sme sa spolu od začiatku cítili dobre. Očakávala som od nej najmä psychickú podporu, že mi pomôže „brániť sa“ (je to smutné, ale toto slovo je vhodné použiť) pred niektorými praktikami v pôrodnici, a že mi pomôže uľaviť od bolesti prirodzenými metódami.

Aj keď sa toto všetko nepodarilo zrealizovať, nakoľko sme do pôrodnice dorazili na poslednú chvíľu, aj počas tej hodinky mi dula veľmi pomohla, nakoľko som bola už značne vyčerpaná, ale aj vystrašená, a nakoniec smutná, že to dopadlo opäť trochu inak ako som chcela.

Dula mi ale pomohla vlastne už len tým, že tam so mnou bola, že ma držala za ruku, s eleganciou odpovedala na nepríjemné otázky personálu, počúvala všetky moje kvílenia a rozprávala sa so mnou, či už počas pôrodu, pred ním alebo po ňom, otvorene, priateľsky, žensky, s pochopením.

Prítomnosť duly pri pôrode určite odporúčam pre citlivejší, príjemnejší, prirodzenejší pôrod.

                                                                                                                 Lucka, druhorodička