Ja som sa rozhodla mať dulu pri druhom pôrode,

keďže ten prvý som absolvovala v nemocnici, kde mi nevyhovoval personál a to, ako sa ku mne správali. Takže mi dula poradila, kde by sa dalo rodiť s väčšou úctou a porozumením ku mne. Moja dula ma ďalej sprevádzala celým mojím pôrodom. Bola pri mne a držala ma za ruku a dodávala silu a energiu pri tlačení, dýchala spolu so mnou.

Manžel bol tiež pri tom.

No ale hlavne ma podporovala v mojom prirodzenom pôrode, keďže som sa rozhodla rodiť bez akýchkoľvek liekov.

Samozrejme som sa bála, ako to dopadne, či ma sestričky v nemocnici nepresvedčia na aspoň nejakú tu pomoc v podobe liekov, ale dula ma podržala. Vedela, že ja to zvládnem aj bez pomoci.

Iba ja a ona a môj malý anjelik sme to spolu dokázali.

Ani doktorka pri tom nemusela byť, tá prišla iba v konečnom štádiu, keď už hlávka trčala. Takže som celý čas bola na sále iba s dulou a manželom. Bolo to bolestivé, ale krásne a hlavne prirodzené, tak ako to má byť.

Ďakujem dule za všetko, nikdy na ňu nezabudnem.

Druhorodička Eva z Bratislavy