Môj pôrod bol pre mňa doposiaľ najkrajší zážitok v živote,

ktorý som si vymodlila 🙂 Dopredu som sa však aj pripravovala a vyskúšala všetky „recepty“ ako alchemilkový čaj a čaj z ostružiny malinovej, ľanové semienka, cviky na fitlopte, masáž hrádze a cvičenie s EPI-NOm … 

V deň pôrodu som celý deň behala po vonku, boli sme s manželom na dlhej prechádzke, skákala som na fitlopte od ôsmej večer do desiatej a keď sa stále nič nedialo, tak som šla spať….hneď ako som si ľahla a otočila sa na bok, pukla mi  voda v posteli. Zavolala som teda dule ešte po ležiačky, nech príde k nám, že mi pukla voda, ale ešte nemám žiadne bolesti – odporučila mi sprchu na rozbehnutie kontrakcií, kým príde, že sa potom vyberieme do pôrodnice aby sme tam boli do dvoch hodín, ako kážu. V sprche mi hneď po sebe nabehli dve extra bolesti do krížov – hovorím si – asi kontrakcie, tak som zavolala manžela, nech mi to ide merať……… o 23:00 jedna, 23:04 ďalšia, 23:07 ďalšia, 23:11 ďalšia kontrakcia- tak sa rýchlo pracem z vane a hovorím mu nech volá dule, nech sa ponáhľa,  v rýchlosti sme zbalili posledné drobnosti a obliekla som sa.

O 23:30 prišla dula a podľa svojich skúseností zhodnotila, že ideme okamžite do pôrodnice . 23:35 sme vyrazili – manžel na 4 smerovkách valil do TN (120km/h šiel miestami aj cez obce ), celú cestu som bola na štyroch vzadu na sedadle, čo mi odporučila dula, strážila mi dýchanie, masírovala kríže, upokojovala ma, držala za ruku a chválila ma….jedným slovom veľmi pomáhala.  Ja som mala pri sebe ženu, ktorá vedela, čo sa deje, a manžel sa mohol plne venovať šoférovaniu.

23:47 sme prechádzali vrátnicou v nemocnici (podľa parkovacieho lístka)….na chodbe dole v pôrodnici som myslela, že už fakt porodím, manžel parkoval auto a dula vybavovala, aby urýchlene po mňa niekoho poslali, lebo ja som už bola mimo… naložili ma do výťahu, ešte som stihla kričať, že chcem oranžovú sálu, za jazdy na vozíku som sa vyzliekala, s čím mi zase pomohla hlavne dula, preliezla som na pôrodnú posteľ, dobehol manžel a už som aj kričala na doktora, že som cvičila a že nechcem nástrih !  🙂 a už som aj tlačila, manžel mi podopieral hlavu a držal za ruku…porodiť hlavičku som zvládla sama, ramienka pomohli trošku zatlačením na brucho a o 00:03 už manžel strihal pupočnú šnúru – ja som bola taká šťastná, že to mám za sebou, že som aj zabudla od úľavy otvoriť oči a pozrieť sa na moje poklady – znova vďačím dule, že ma upozornila, aby som sa už pozerala – tak som aj videla manžela, ako strihá a vzápätí som mala maličkú na brušku slizučkú, teplučkú. Keď ju ošetrili a manžel ju oblečenú doniesol späť na sálu, dula mi pomohla ju vyzliecť a priložiť mi ju, čo by som sama nezvládla. Maličká sa krásne prisala a potom sme strávili dve krásne hodinky spolu na sále spolu s manželom, maličkou a s dulou, rozprávali sa, fotili, preberali momenty z pôrodu a užívali si tie nezabudnuteľné chvíle.

Skončila som bez jediného stehu, natrhnutia či oderky a poobede som už behala ako srnka.

Za nádherný pôrod ďakujem svojmu manželovi, dule, lekárovi, ktorý rešpektoval a vyhovel mojim prianiam, a tiež pôrodným asistentkám, najmä mladučkej pôrodnej asistentke, ktorá mala prívetivý a milý prístup a pomohla mi s pôrodom placenty.

Inak odporúčam všetkými desiatimi pôrod s dulou – rodiť som šla vďaka nej v psychickej pohode a bez strachu a s manželom sme si to tak mohli užiť! 🙂

Zdenka, prvorodička