Pôvodne som to chcela nechať na náhodu a nemocničný personál, veď nejako dieťa odrodím a bude ako bude…

Bolo to však jedno z mojich najlepších rozhodnutí, že som sa rozhodla, aby ma tehotenstvom, pôrodom a aj prvým dojčením sprevádzala dula. Cítila som v nej oporu a vedela som, že už nech sa bábätko rozhodne prísť na svet akokoľvek, tak ona mi pomôže, aby to bolo pre mňa aj dieťa najlepšie.

Odmalička som sa pôrodu veľmi bála . Dula mi však dodala dôveru, že sa to dá aj inak a žena v sebe má tú silu pôrod zvládnuť a mať z toho dokonca pekný zážitok. Bolo pre mňa fascinujúce uvedomiť si, čo všetko moje telo dokáže zvládnuť – bez epidurálky, nástrihu, či iných omamných prostriedkov.

Dodalo mi to obrovskú silu vo vlastné schopnosti. Dula mi vedela uľaviť od bolestivých kontrakcií, dávala vodu presne vtedy, kedy som potrebovala, hovorila presne to a akurát toľko, koľko som potrebovala počuť, držala ma pevne za ruku bez frflania a hlavne tlmočila doktorom presne taký priebeh pôrodu, aký vedela, že si prajem a bude pre mňa v danej situácii z môjho pohľadu najlepší.

Hlavne tú rolu „tlmočníka“ som veľmi ocenila. Hneď, ako bola možnosť, priviedla ku mne môjho muža a mamu a navigovala ich, čo majú robiť. Pomohla s prvým prisatím bábätka. A ja som si mohla naplno vychutnávať pocity šťastia, keď sa prvýkrát stretli môj a dcérkin pohľad.

Dula ma prišla na tretí deň po pôrode do nemocnice „skontrolovať“ a „za päť minút dvanásť“ mi už poriadne naliate prsia pomohla rozmasírovať a ukázala správnu techniku dojčenia. Bolo výborné mať poruke dulu aj ako laktačnú poradkyňu, ktorá ma vedela usmerniť. Ďalšia „prekážka“ v úlohe matky prekonaná a náš vzťah s dcérou bol zase bližší.

Miška B.